Hokejový blog číslo 5: Ukázalo sa, že naša stará garda je naozaj stará

Stalo sa, čo u nás nikto nepredpokladal. Po sobotňajšej štvrtej prehre o jeden gól v sérii – postupne sme tak podľahli Nemcom, Rusom, Čechom a Fínom – tím hokejistov Slovenska na MS na našej pôde vypadol z boja o postup do štvrťfinále už pred pondelňajším zápasom s Dánskom. V ňom pôjde našim hráčom už len o česť – aby na domácej pôde neskončili medzi osemfinalistami poslední. Čo sa vlastne stalo? Žiaľ, ukázalo sa, že naša „stará garda“ je naozaj stará. Už úvodný výkon tímu proti Slovinsku bol nepresvedčivý a na víťazstvo 3:1 (s tretím gólom do prázdnej bránky) sa slovenskí hráči natrápili. Potom v zápase s Nemeckom sme sa nestačili čudovať, čo naši na ľade „vyrábajú“. V súboji s Rusmi sa Slováci síce vypli k svojmu najlepšiemu výkonu na tomto šampionáte, ale proti Čechom aj Fínom polovicu zápasu ako keby hrali v oslabení, aj keď pomer hráčov na ľade bol vyrovnaný. Takto sa bojuje o veľkú spoločnú rozlúčku? Ak si vezmeme štyri zmienené zápasy, v ktorých naši hokejisti prehrali o gól, v troch prehrali úplne zaslúžene. Akurát s Rusmi zohrali vyrovnaný zápas, v ktorom výsledok 3:4 mohol byť pokojne aj opačný. V ďalších troch dueloch Slováci predviedli katastrofálne druhé tretiny. Naše „áčko“ s viacerými hviezdnymi menami svetového hokeja v nich v obrane aj v útoku pôsobilo bezradne a nemohúcne – asi tak, ako naša reprezentačná dvadsiatka v súbojoch s extraligistami. Dá sa povedať, že nielen druhé tretiny, ale prakticky polovicu troch zápasov bol slovenský tím jasne slabší, než súper. Papierovo podstate slabších Nemcov naši svojou pasivitou, chybami v obrane, zlou rozohrávkou, množstvom nepresností a katastroficky zahranými presilovkami pustili až do vedenia 4:0, ktoré dokázali už len skorigovať na 4:3. Česi v súboji s našimi hokejistami dominovali jasne a keby nás v druhej tretine nepodržal brankár Halák, pokojne sme mohli prehrať o päť – šesť gólov, a nikto by nemohol povedať, že nezaslúžene. Podobné to bolo aj proti Fínom, ktorí tiež boli na ľade oveľa aktívnejší, rýchlejší a korčuliarsky lepší. Je paradox, že v oboch zápasoch náš tím v spomínanej hroznej druhej tretine neinkasoval – vďaka tomu, že Halák fakt zachytal výborne a neraz pri nás stáli všetci svätí. Ale herná prevaha jedného aj druhého súpera bola očividná a v záverečnej tretine ju obaja potvrdili aj gólmi. Čomu pripísať na vrub tie mimoriadne dlhé „oddychové“ časy tímu kanadského trénera Glena Hanlona v spomínaných zápasoch? Ako to, že sme na tak dlho mohli súperom prenechať iniciatívu, keď „my sme tu doma“ a nám ide o všetko? Ako to, že keď sme v závere všetkých štyroch zápasov mali urobiť maximum pre strelenie vyrovnávajúceho gólu a vynútenie si predĺženia, nedokázali naši hráči vyvinúť dlhší a sústredený tlak na súpera, aby ho proste donútili robiť chyby? Vysvetlenie bude najpravdepodobnejšie spočívať v tom, že náš prestarnutý tím na to nemal - kondične, ani rýchlosťou. Darmo naši ostrieľaní harcovníci pred šampionátom stále prízvukovali, že urobia všetko pre to, aby sa „stará garda“ rozlúčila s reprezentačnou kariérou na svetovom šampionáte na slovenskom ľade medailou. Určite veľmi chceli, ale žiaľ, viacerí už na to objektívne nemali. Na konci ťažkej sezóny už nie... V poslednej tretine, keď naši štyrikrát prehrávali o gól, mali vždy svojim úsilím „rozryť“ ľad, nechať na ňom dušu a súpera donútiť obrovským tlakom spraviť také chyby, aby inkasoval. Nedokázali to však ani raz. Celkový pohľad na vek našich hráčov pôsobí tristne. Nemáme síce až taký extrém, akým bol na olympiáde 2006 v Turíne v tíme USA 44-ročný Chris Chelios, ale aj tak je skutočnosť, že až pätnásť z 24 hráčov na našej súpiske už prekročilo hranicu 30 rokov (z nich osem do konca tohto roka už bude mať viac ako 35!), takmer neuveriteľná. Presvedčte sa sami (uvádzam vek, ktorý hráč dovŕšil alebo dovŕši v priebehu tohto roka): 39 rokov – Jozef Stümpel 37 rokov – Miroslav Šatan, Pavol Demitra 36 rokov – Martin Štrbák 35 rokov – Ľubomír Višňovský, Ľuboš Bartečko, Richard Zedník, Ivan Majeský 34 rokov – Michal Handzuš 32 rokov – Ján Lašák, Marián Hossa, Ladislav Nagy, Peter Podhradský 31 rokov – Branko Radivojevič, Martin Cibák 30 rokov – Marcel Hossa, Tomáš Surový 29 rokov – Marián Gáborík, Peter Hamerlík 28 rokov – Milan Jurčina, Dominik Graňák 26 rokov – Jaroslav Halák, Ivan Baranka, Štefan Ružička Neviem, či niekedy v histórii svetových šampionátov hralo s ambíciami na medailu družstvo, ktoré by malo taký vysoký vekový priemer ako Slováci. A neviem, či sa vôbec niekedy také predtým našlo medzi všetkými družstvami. V tomto smere sme možno utvorili rekord. Ale zároveň sme ukázali, že úspešne sa to zvládnuť nedá. Z tých našich špičkových hráčov, čo z objektívnych dôvodov na MS hrať nemohli, má Zdeno Chára 34 rokov, Tomáš Kopecký 29, Andrej Meszároš (po vypadnutí jeho klubu v play-off NHL by mohol nastúpiť v pondelok proti Dánsku) 26 a Andrej Sekera 25. S ich prítomnosťou to mohlo najmä v našej obrannej činnosti vyzerať inak (a s Chárom aj pri presilovkách), ale to je len teória. Niekto by mohol namietať – veď na zimnej olympiáde 2010 vo Vancouvri hrali až na malé výnimky tí istí hráči a obsadili vynikajúce štvrté miesto. Bolo to len pred 15 mesiacmi – ako to, že vtedy vládali a teraz nie? Ako? Nuž tak, že vtedy vo februári bola sezóna uprostred, ale teraz sa končí. Vtedy boli všetci hráči v plnom súťažnom tempe a aj tí starší ešte mali dostatok síl, naakumulovaných v príprave. Ale teraz koncom apríla bol ich rezervoár už do veľkej miery vyčerpaný. Jednoducho nedokázali svoje rokmi ťažkých súbojov zmordované telá zregenerovať tak rýchlo, ako ich mladší protivníci. A navyše - rýchlosť aj výbušnosť sa rokmi stráca, nie získava. Čo z toho, že individuálne majstrovstvo a technickú brilantnosť naši hráči veľkých mien stále majú, keď už svoje parádne kúsky nevedia predviesť v maximálnej rýchlosti?! Na olympiáde sme to videli jasne na Pálffym, ktorý stále vie s hokejkou čarovať, ale špičkový súper mu na to už jednoducho neposkytne dostatok času. Ten mal len v našej extralige, kde vlani stále žiaril. V súboji s Dánskom pôjde našim už len o česť. Takto to v mixzóne po zápase s Fínskom sformuloval strelec nášho jediného gólu Marián Gáborík – jeden z tých, čo bol na bratislavskom ľade len tieňom seba samého z nedávnej minulosti. Mal pravdu. Hrozí nám, že v osemfinálových skupinách ako jediný z tucta tímov nezíska akurát ten slovenský ani bod a že na vytúžených MS na vlastnej pôde obsadí až dvanáste miesto zo 16 účastníkov. Tu už naozaj pôjde o česť hráčov. A tobôž, keď si spomenieme na vlaňajšiu zahanbujúcu prehru na MS práve s Dánskom (0:6). Čakajú nás ťažké hokejové časy. Treba si objektívne priznať, že veľké časy slovenskej starej gardy (až na špičkovo trénované výnimky ako Višňovský či Chára) sa definitívne skončili. A najhoršie je, že ju nemá kto adekvátne nahradiť. V zahraničí, predovšetkým v NHL, patrí čoraz menej slovenských hráčov medzi lídrov svojich tímov. Od obdobia veľkolepého nástupu vtedy len 17-ročného Mariána Gáboríka na medzinárodnú scénu (dnes má 29 rokov) nevyprodukoval slovenský hokej hráča svetovej triedy, ktorý by si tento status udržiaval dlhší čas. V dohľadnej budúcnosti môžeme z tých mladších stavať najmä na Tomášovi Kopeckom, Jaroslavovi Halákovi, Andrejovi Meszárošovi, Štefanovi Ružičkovi a Andrejovi Sekerovi. Mám však obavy, že je to dosť málo, najmä keď účasť viacerých na MS je v budúcnosti otázna. Štyria z piatich menovaných totiž pôsobia v NHL, rovnako ako adept na zisk Stanley Cupu i Norrisovej trofeje Zdeno Chára a najproduktívnejší obranca základnej časti NHL Ľubomír Višňovský, ktorý na týchto MS hral hneď po prílete zo zámoria so zdravotným kendikepom. Pokiaľ niektorí neodídu pôsobiť do Európy, s ich uvoľnením na MS to môže byť zložité. A ktovie, koľkí ešte budú mať chuť nastúpiť na sklonku ťažkej sezóny v drese s dvojkrížom na prsiach... Mám obavy o ďalšie výsledky našich hokejistov na svetových šampionátoch, aj na olympiáde 2014 v Soči. Reprezentácia SR do 18 rokov tohto roku vypadla z elitnej kategórie MS. Dvadsiatka napriek pôsobeniu v našej seniorskej extralige v posledných rokoch až na jednu výnimku na MS bojuje stále o záchranu. Čochvíľa to zrejme čaká aj naše „áčko“. Koniec koncov, aj s tým už máme skúsenosť, veď na MS 2008 v Kanade obsadili Slováci až trináste miesto. Lepšie to zrejme bude len výnimočne.

Autor: Ľubo Dolniak

XXIII. ZIMNÉ OLYMPIJSKÉ HRY PJONGČANG 2018 (9. – 28. februára 2018)

Exkluzívny partner

Generálni partneri

Hlavní partneri

Partner

Dodávatelia

Mediálni partneri

Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť, prispôsobujeme reklamu a používateľské nastavenia. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?
Vlastné nastavenie cookies.
Súhlasím X